Kopla ma múza

Noc rozprestrela svoje krídla nad pahorkatinou a viditeľnosť sa rapídne znižovala každým prebehnutým kilometrom.
„Vedia mocná muš, že Šušulík syn Thrall? Thrall ale nechtít malá biela syn, Thrall zavrhnout Šušulík, a vyhodit! Šušulik nemať rád otec! Otec...“
Drobný ork nesúci sa na chrbte nádhernej vlčice sa na chvíľu odmlčal.
„Konečne“ pomyslel som si.
Po štyroch hodinách usedavého šušlania mu konečne došli slová. To som však netušil, že je to len „citová“ pauza, pri ktorej si biely úbožiak zavzdychal nad svojim osudom.

Míňal som krásnu lesnú oblasť, ktorú miestni nazývajú Mulgore. Miesto opradené mnohými historkami vyvolávalo vo mne pocit domova, kde v srdci prírody Azuremyst isle pristála vlajková loď môjho národa - Exodar. Trilkovanie vtákov, zurčanie neďalekého potoka, šum lístia vo vetre či vôňa kvetov v prírodnom koberci vo mne vyvolávali pocit nebeského pokoja a harmónie. Už už som sa dostával do spánkovej agónie, keď tu razom predo mňa čosi vyskočilo. Zaostril som snovou hmlou zastretý zrak, keď som asi meter pred Simbom uzrel orka. Hrdý národ draenei a orkovia boli odjakživa úhlavní nepriatelia a v oboch národoch sa vekmi utužovala vzájomná nevraživosť. Pretrel som si oči, nechcelo sa mi veriť tomu, čo vidím. Bol nevídane malý, biely ako sneh a tvár i ruky mal posiate drobnými jazvami. Krivé zuby sa na mňa cerili a čosi šušlali: